![]() |
Folklórny súbor Liptov | Folklórny súbor Liptáčik | Základná umelecká škola |
| Tanečný |
Historický repertoár súboru od roku 1946 je nesmierne bohatý, nie všetky choreografie sa však zachovali. Aby sme nemýlili záujemcov o naše predstavenia, uvádzame súčasný živý repertoár folklórneho súboru Liptov:
Východ (1962)
Choreografia Vojtech Littva
Pôvodný názov tanca "Zemplínska veselica" je už štyridsať rokov v repertoári súboru, čo svedčí o jeho úspešnosti. Tanec vznikol ako 1. choreografia Vojtecha Littvu v súbore Liptov, podmienená obsadením tanečnej zložky, keďže chlapci pochádzali väčšinou z východného Slovenska. Súbor s uvedenou choreografiou hneď v roku 1962 vyhral celoslovenskú súťaž tvorivosti mládeže v Bratislave. Jedná sa o štylizovaný temperamentný tanec na zemplínske melódie. Tancuje 6-8 párov.
Sliač (1963)
Choreografia Vojtech Littva, Hud. úprava Dr. Alexander Móži
Pôvodný názov tanca "Po sliačansky" je prvým tanečným prejavom choreografa k jeho rodnej obci s ukážkami tradičného cifrovania a charakteristického tanca "O sebe". Tancuje 6-10 párov.
Kristíny (1966)
Dĺžka 4 min.
Choreografia Vojtech Littva, Hud. úprava Jozef Koma
Tanec vychádza z fašiangového zvykoslovia Lipt. Michala. Pôvodne ho tancoval tanečník s figurínou na pomalý šláger "Stejnú farbu ako máva oliva, majú tvoje vlasy Kristínko..." a rezkejšie džezové "odpaľovačky". Nazýval sa vtedy tancom s Gristínou. Roku 1981 bol obmenený pre tanečníka i tanečnicu s "Kristíniakom" Tanec je ladený humorne. Jeho cieľom je rozveseliť a pobaviť divákov. Tancujú ho tanečník a tanečnica. Nie však sami a nie spolu.
Cipovička (1967)
Choreografia Vojtech Littva, Hud. úprava Dr.Alexander Móži
Hravý tanec vychádza z tancov cipovička, kečkuvanec a šikovná typických pre Sliače. Keďže sa jedná o hry mládeže i oblečenie je sliačanských dievčísk a chasníkov. Humorne ladený tanec. Tancuje 6-8 párov.
Cigánsky (1967)
Dĺžka 6 minút
Choreografia Vojtech Littva, Hud. úprava Svetozár Stračina
V Ružomberku žil vynikajúci huslista, samouk, cigán Gusto Facuna, pochádzajúci zo susednej Liskovej. Mal svoju kapelu, s ktorou hrával hlavne na svadbách po dedinách. Na ich hru tancovali cfigáni v osade pod vrchom Čebrať v Ružomberku a podľa ich tanca vznikla i choreografia. Tancuje 7-9 párov.
Liptovský čardáš (1970)
Choreografia Vojtech Littva, Hud. úprava Ing. Julián Veverica
Tanec je temperamentným dolnoliptovským súhrnom a nadnesením motivických zložiek novouhorského čardášu, ktorý má takmer všetky pohybové zhody s liptovskými tancami typu "do skoku" Tancujú 2 páry, v úprave z roku 1996 i s možnosťou 8 párového tanca.
Fašiangový (1973)
Choreografia Vojtech Littva, Námet Dr. Kliment Ondrejka CSc, Hud. úprava Dr. Alexander Móži
Tanec je zostavený z tradičného fašiangového zvykoslovia z Lipt. Sliačov, v strede s charakteristickou maskou "Chriapou" a i ďalšími maskami. Znovu nechýba sliačanské mužské cifrovanie. Tancuje 10-12 párov.
Dievčenský z Východnej (1973)
Choreografia Vojtech Littva, Hud. úprava Ing. Julián Veverica
Dievčenský tanec z hornoliptovskej obce Východná zložený z charakteristických tančekov tejto obce ako "Cindruška", "Zajačí" a pod. Tancuje 10-12 dievčat.
Bačovský (1974)
Choreografia Vojtech Littva, Zber piesní Dr. Kliment Ondrejka CSc, Hud. úprava Ing. Julián Veverica
Temperamentný obrázok zo salaša, kde valasi s palicami pred bačom predvádzajú svoju silu a obratnosť, s napodobovaním prác pri výrobe ovčieho syra. Tancujú 6 chlapci a sólista - bača.
Raslavická polka (1976)
Choreografia Štefan Uderman, Hud. úprava Ing. Julián Veverica
Charakteristický rýchly párový šarišský tanec z Raslavíc s napodobovaním originálneho predvádzania v polkovom tanci z uvedenej obce. Tancuje 3 až 5 párov.
Batizovský Brontvaj (1976)
Dĺžka 4 minúty
Choreografia Vojtech Littva, Hud. úprava Ing. Julián Veverica
Jedná sa o malú choreografiu, ktorú tancujú 2 páry. Brontvaj je fľaškový tanec zo spišskej obce Batizovce, nacvičený podľa ukážok pamätníkov pri terénnom výskume choreografa v roku 1975.
Starejšovský (1976)
Trvanie tanca 4 minúty.
Choreografia Vojtech Littva, Hudobná úprava: Ing Julián Veverica
Komorný, pomalý tanček starejšieho so starejšou z dolnoliptovskej obce Černová. Tancuje jeden pár.
Murársky z Bobrovca (1978)
Choreografia Vojtech Littva, Hud. úprava Ing. Julián Veverica
Choreografia vychádza z tradícií bobroveckého cechu murárov a nedávneho usporadúvania murárskej fašiangovej zábavy každý druhý rok striedaním so zábavou muzikantov -- potomkov ojedinelého cechu tunajších muzikantov. Choreografiu v dobových kostýmoch z konca 19. Str. tancuje 8-12 párov. Tanec do programu prevzala i STV.
Na remeselníckom bále (1978)
Choreografia Vojtech Littva, Hud. úprava Ing. Julián Veverica
Tanec je štýlove stavaný do obdobia rokov 1930-38, keď boli zaužívané a rozšírené na tú dobu moderné tance, najmä v mestách. Tango, foxtrot, valčík, polka a hlavne tanec šimi i ďalšie "lepákové" tance. Tieto sa tancovávali i v bývalej Nemeckej Ľupči, kde žilo veľa remeselníkov a tovarišov. V dobových kostýmoch tancuje 8-12 párov. Prevzala do programu i STV.
Mozaika Liptova (1980)
Dĺžka 4 minúty
Choreografia Vojtech Littva, Hud. úprava Ing. Julián Veverica
Základnou myšlienkou tohto štylizovaného tanca bolo vytvoriť určitú ukážku piesní a tancov z dedín regiónu Liptova, ktoré sú výraznejšie a bohatšie v ľudovom odievaní i zvykosloví. Tanec tancuje 8-12 párov.
Liptovský odzemok (1981)
Choreografia Juraj Kubánka, Hud. úprava Jozef Pálka
Odzemok chlapcov s valaškami, štylizovaný tanec zbojníckeho predvádzania, pretekania. Tancuje 10-12 chlapcov.
Textilácky trasák (1981)
Dĺžka 3 minúty
Choreografia Vojtech Littva, Hud. úprava Dr. Alexander Móži
Tanec mestského dorastu v kostýmoch podľa dobových fotografií zo začiatku 20 str. Choreografia bola zaradená ako súčasť celého tanečného bloku Textilácky majáles, je však predvádzaná i samostatne. Tancuje 6-10 tanečných párov. Choreografiu prevzala i STV.
Textilácky majáles (1983)
Dĺžka 15 minút
Choreografia Vojtech Littva, Hud. úprava Ing. Jozef Koma
Tanečný blok z tradičných majálesov robotníkov Ružomberskej textilky, ktorý sa konal pravidelne v doline Hrabovo. V dobových kostýmoch zo začiatku 20 str. Blok obsahuje vtedy moderné tance Mazurku, Polku, Čardáš a Šikovnú, ale i tanec Chorvátov ktorí vo fabrike robili a prespávali spoločne s ďalšími národnosťami v robotníckych barakoch, Dalmatínku i výstup túlavého muzikanta. Tancuje 8-12 párov. Prevzala i STV.
Žabacia svadba (1983)
Dĺžka 3 minúty
Choreografia Vojtech Littva, Hud. úprava Ing. Jozef Koma
Humorný jednopárový tanček v štylizovaných kostýmoch zapadajúci do robotníckych tradícií, kde tanečný pár znázorňuje žabací svadobný pár. Choreografiu ako súčasť Textiláckeho majálesu prevzala i STV.
Protiradom (l983)
Choreografia Vojtech Littva, Hud. úprava Ing. Jozef Koma
Štylizovaný, prekáravý tanec inšpirovaný tradičnými zábavami z Lipt. Sliačov a tancom Radovec. Choreografiu prevzala ako súčasť Textiláckeho majálesu i STV. Tancuje 7-9 párov.
Májovnícka komora (1986)
Dĺžka 25 minút.
Choreografia Vojtech Littva, Námet: Dr. Kliment Ondrejka, Hud. úprava Ing. Jozef Koma a Ing. Damián Záhorec
Po tradičnej májovníckej pochôdzke v Lipt. Sliačoch sa májovníci schádzali na posedenie do, za tým účelom vybratého domu nazvaného "komora", kde tancovali a predvádzali svoje individuálne schopnosti. Ide teda o tanečný blok so spracovaním májovníckeho zvykoslovia z Lipt. Sliačov. Tancuje 10-12 párov. Prevzala i STV.
Vianoce (1991)
Dĺžka 25 minút
Choreografia Vojtech Littva, Hud. úprava Ing. Jozef Koma
Vianočný blok zostavený z dievčenských vianočných vinšovaní a piesní, betlehemskou koledou a vianočného koledovania "zverbovancov".Inšpiráciou bolo tradičné vianočné zvykoslovie z Liptova. Tancuje 10-20 dievčat a 5-10 chlapcov.
Pochovávanie basy (1992)
Choreografia Vojtech Littva
Humorný obrázok inšpirovaný tradičným zvykoslovím pred obdobím pôstu na Liptove. Tancuje 8-10 párov.
Vesna (1993)
Choreografia Vojtech Littva, Hud. úprava Ing. Jaroslav Hrnčiar
Obrázok tradičného zvykoslovia z Liptova, kde dievčatá vynášajú Murienu a vítajú jar. Tancuje 10-12 dievčat.
Vojenský (1995)
Choreografia Vojtech Littva, Hud. úprava Ing. Jozef Koma
Tanec spadá do obdobia l. ČSR a Slovenského štátu, kedy s obľubou na textilácke majálesy do Hrabova chodievali vojaci z dvoch ružomberských kasární a strážneho oddielu vojenskej nemocnice. Tanec vojakov na textiláckom majálese je predvádzaný samostatne, alebo s dievčatami s ukážkami dobových moderných tancov ako čardáš, polka a šikovná. Tancuje 8-12 chlapcov a s dievčatami rovnaký počet dievčat.
Sliačanská Svadba (1996, 2003)
Choreografia Vojtech Littva, Mgr. Igor Littva, Hud. úprava Ing. Julián Veverica, Oskar Lehotský
Štylizovaný tanečný blok založený na svadobnom zvykosloví z Liptovských Sliačov, zložený z tanca mladého páru, tanca starejšieho i družbovských tancov. Tancuje 10-12 párov. V roku 2003 doplnený o vohľady a choreografia upravená s využitím tradičných, domácky vyrábaných husličiek - oktávok.
Horehron (2001)
Choreografia Vojtech Littva, Hud. úprava Ing. Jaroslav Hrnčiar
Tanečný obrázok spracovaný na základe výskumov choreografa v Pohorelej. Tancuje 8 párov.
Pastierska nálada (2001)
Dĺžka 20 minút
Choreografia Vojtech Littva, Texty Dr. Kliment Ondrejka Csc, Hud. úprava Ing. Jaroslav Hrnčiar
Tematické pastierske pásmo spracované na základe spomienok bačov z Lipt. Sliačov o celoročnom pastierskom zvykosloví, s využitím pastierskych hudobných nástrojov, gajdy, fujara trombita, píšťala, zvonce, fujara. Tancuje 8-12 párov.
Husársky (2001)
Choreografia Vojtech Littva, Hud. úprava Ing. Jaroslav Hrnčiar
Tanec husárov v dobových kostýmoch z 18. storočia. Tancuje 8 - 10 chlapcov.
V Sikačke (2004)
Choreografia Mgr. Igor Littva, Vojtech Littva, Námet MUDr. Marcel Babál, Hud. úprava Oskar Lehotský
Obrázok z fašiangovej zábavy, každoročne konávanej v požiarnej zbrojnici na Vlkolínci, ktorá sa uskutočňovala po tradičnej pochôdzke dedinou. Obec Vlkolínec je od roku 1993 zapísaná v Zozname svetového dedičstva UNESCO. Tancuje 8 párov.
Lucie (2005)
Dĺžka 6 minút
Choreografia Mgr. Igor Littva, Hud. úprava Peter Rázga
Štylizovaná choreografia s tematikou priadok počas Lucie z Liptovských Sliačov. Choreografia bola spracovaná ako súčasť spoločného programu FS Liptov a DFS Liptáčik "Od Kataríny po Štefana" Tancuje 10 dievčat.
Radovec (2006)
Choreografia Mgr. Igor Littva, Hud. úprava Peter Rázga
Choreografia naštudovaná podľa archívnych filmových nahrávok tanečníkov z Liptovských Sliačov. Ich tancovanie "Osebe" upravené do tanca Radovca, tak ako prebiehali tanečné zábavy vo Vyšnom Sliači do začiatku 20. str. podľa rozprávania Juraja Ondrejku Oravky.
Medveď (2008)
Dĺžka 3 minút
Choreografia: Mgr. Igor Littva, Hud. úprava: Bc. Peter Rázga
Sólový jarmočný obrázok. Tanečná pochôdzka róma s medveďom. Tancujú dvaja tanečníci.
Od Kataríny po Štefana (2008)
Dĺžka 50 minút
Choreografia: Mgr. Igor Littva, Hud. úprava:Bc. Peter Rázga, Scenár: Dr. Kliment Ondrejka
Tanečné pásmo interpretované v spolupráci s detským folklórnym súborom Liptáčik. Zobrazuj zvyky z Liptovských Sliačov v období od 25. novembra do 26. decembra. Súčasťou pásma sú i choreografie Sliač, Lucie a Radovec. Účinkuje 12 párov FS Liptov, plus DFS Liptáčik.
Černovská svadba (2009)
Choreografia: Mgr. Igor Littva. Hudobná úprava: Bc. Peter Rázga, Tomáš Brtko, Martin Lipták
Tanečný obrázok z obce Černová, teraz časti mesta Ružomberok. Choreografia bola zostavená podľa dobových fotografií, záznamov a spomienok Eleny Suchej. Tancuje osem párov plus dvaja chlapci - charakterové postavy. Choreografia bola uvedená ako súčasť programu o Černovej pod názvom „Maminka alebo ako som rástla v Černovej“, uvedený v premiére dňa 17.6.2009.
Seno (2009)
Dĺžka 7 minút
Choreografia: Mgr. Igor Littva. Hudobná úprava: Bc. Peter Rázga, Tomáš Brtko, Martin Lipták
Scénické spracovanie lúčnych prác na motívy spomienok Eleny Suchej z Černovej. Pôvodne tancovalo 6 párov - dorastencov detského folklórneho súboru Liptáčik, dva páry z folklórneho súboru Liptov a šesť dievčat z folklórneho súboru Liptov. Choreografia bola uvedená ako súčasť programu o Černovej pod názvom „Maminka alebo ako som rástla v Černovej“, uvedený v premiére dňa 17.6.2009.
Z krštenia (2009)
Dĺžka 4 minúty
Choreografia: Mgr. Igor Littva. Hudobná úprava: Bc. Peter Rázga
Tanečný obrázok zabávajúcich sa krštenských hostí cestou z krštenia za doprovodu heligónky v Černovej. Tancujú dvaja chlapci a tri dievčatá z folklórneho súboru Liptov, jeden chlapec z detského folklórneho súboru Liptáčik. Choreografia bola uvedená ako súčasť programu o Černovej pod názvom „Maminka alebo ako som rástla v Černovej“, uvedený v premiére dňa 17.6.2009.
Batôžkový (2009)
Dĺžka 8 minút
Choreografia: Mgr. Igor Littva, Hudobná úprava: Bc. Peter Rázga, Tomáš Brtko, Martin Lipták
Scénické spracovanie stretnutia obyvateľov Černovej nad dedinou na batôžkovom posedení, podľa archívnych spomienok Štefana Šubeníka a Eleny Suchej. Tancuje sedem párov. Choreografia bola uvedená ako súčasť programu o Černovej pod názvom „Maminka alebo ako som rástla v Černovej“, uvedený v premiére dňa 17.6.2009.
Máje (2010)
Choreografia: Mgr. Igor Littva, Hudobná úprava: Bc. Peter Rázga, Tomáš Brtko, Martin Lipták
Scénická úprava taneca májovníkov vo Vyšnejsi (Vyšnom Sliači) v kolese pred starou školou. Májovníci ukončovali svoju sobotňajšiu pochôdzku po dedine za účelom vyberania naturálií na večernej zábave. Tu sa vytancovávali ženy ale i dievky, získavali sa na pohostenie do "komory", kde sa za pohostenie muselo zaplatiť. Choreografia uvedená ako súčasť programu "Pani učiteľka, alebo máj vo vyšnianskej škole", uvedený v premiére dňa 16.6.2010.
Slovania (2011)
Choreografia: Mgr. Igor Littva, Hudobná úprava: Bc. Peter Rázga, Tomáš Brtko, Martin Lipták
Choreografia bola naštudovaná na motívy povesti o Ružomberku, spracovanej Dr. Klimentom Ondrejkom. Vychádza zo zvykov pri vynášaní Murieny a Dedka v Liptovských Sliačoch. Choreografia bola uvedená ako súčasť programu "Čo o meste ruží vieme, rozpovedať chceme", ktorý bol uvedený v premiére 22.6.2011.


























